Aranya Kanda
Sarga 75: Rama and Lakshmana reach Pampa-- admire the beautiful nature on the banks of Pampa.
अरण्यकाण्डम् · सर्ग 75
21 shlokas
ShlokaShloka 1
दिवं तु तस्यां यातायां शबर्यां स्वेन तेजसा।
लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा चिन्तयामास राघवः।।3.75.1।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
अपने तेज से प्रकाशित होने वाली शबरी के दिव्यलोक में चले जाने पर भाई लक्ष्मणसहित धर्मात्मा श्रीरघुनाथजी ने उन महात्मा महर्षियों के प्रभाव का चिन्तन किया। चिन्तन करके अपने हित में संलग्न रहने वाले एकाग्रचित्त लक्ष्मण से श्रीराम ने इस प्रकार कहा—
Show English TranslationEnglish Translation
When Sabari departed for heaven with her brilliance, Rama contemplated (about the power of sages)with Lakshmana.
ShlokaShloka 2
स चिन्तयित्वा धर्मात्मा प्रभावं तं महात्मनाम्।
हितकारिणमेकाग्रं लक्ष्मणं राघवोऽब्रवीत्।।3.75.2।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
अपने तेज से प्रकाशित होने वाली शबरी के दिव्यलोक में चले जाने पर भाई लक्ष्मणसहित धर्मात्मा श्रीरघुनाथजी ने उन महात्मा महर्षियों के प्रभाव का चिन्तन किया। चिन्तन करके अपने हित में संलग्न रहने वाले एकाग्रचित्त लक्ष्मण से श्रीराम ने इस प्रकार कहा—
Show English TranslationEnglish Translation
Thinking about the power of the great sages, righteous Rama said to Lakshmana, his wellwisher with singleminded devotion:
ShlokaShloka 3
दृष्टोऽयमाश्रमस्सौम्य बह्वाश्चर्यो महात्मनाम्।
विश्वस्तमृगशार्दूलो नानाविहगसेवितः।।3.75.3।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
‘नरश्रेष्ठ! अब मेरे हृदय में कोई शुभ संकल्प उठने वाला है इसलिये आओ, अब हम दोनों परम सुन्दर पम्पासरोवर के तट पर चलें
Show English TranslationEnglish Translation
O handsome one, we have seen this highly wonderful hermitage, where deer and tigers dwell together with mutual confidence, where birds of all kinds inhabit.
ShlokaShloka 4
सप्तानां च समुद्राणामेषु तीर्थेषु लक्ष्मण।
उपस्पृष्टं च विधिवत्पितरश्चापि तर्पिताः।।3.75.4।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
‘नरश्रेष्ठ! अब मेरे हृदय में कोई शुभ संकल्प उठने वाला है इसलिये आओ, अब हम दोनों परम सुन्दर पम्पासरोवर के तट पर चलें
Show English TranslationEnglish Translation
O Lakshmana, having bathed in the waters of the seven seas (by taking ritualistic bath in these waters) the manes are offered oblations in accordance with tradition.
ShlokaShloka 5
प्रणष्टमशुभं तत्तत्कल्याणं समुपस्थितम्।
तेन तत्त्वेन हृष्टं मे मनो लक्ष्मण सम्प्रति।।3.75.5।।
हृदये हि नरव्याघ्र शुभमाविर्भविष्यति।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
‘नरश्रेष्ठ! अब मेरे हृदय में कोई शुभ संकल्प उठने वाला है इसलिये आओ, अब हम दोनों परम सुन्दर पम्पासरोवर के तट पर चलें
Show English TranslationEnglish Translation
We have got rid of inauspicious time and good days have come. Therefore, I feel truly happy. Good fortune will appear (now), O Lakshmana, O tiger among men
ShlokaShloka 6
तदागच्छ गमिष्यामि पम्पां तां प्रियदर्शनाम्।।3.75.6।।
ऋष्यमूको गिरिर्यत्र नातिदूरे प्रकाशते।
यस्मिन्वसति धर्मात्मा सुग्रीवोंऽशुमतस्सुतः।।3.75.7।।
नित्यं वालिभयात्त्रस्तश्चतुर्भिस्सह वानरैः।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
‘नरश्रेष्ठ! अब मेरे हृदय में कोई शुभ संकल्प उठने वाला है इसलिये आओ, अब हम दोनों परम सुन्दर पम्पासरोवर के तट पर चलें
Show English TranslationEnglish Translation
Come, let us go to Pampa, which is pleasing to look at. Sugriva, the rigteous self, the son of the Sun has been staying for fear of Vali at the shining Rishyamuka, not far from here.
ShlokaShloka 7
अभित्वरे च तं द्रष्टुं सुग्रीवं वानरर्षभम्।।3.75.8।।
तदधीनं हि मे सौम्य सीतायाः परिमार्गणम्।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
‘वहाँ से थोड़ी ही दूर पर वह ऋष्यमूक पर्वत शोभा पाता है, जिस पर सूर्यपुत्र धर्मात्मा सुग्रीव निवास करते हैं
Show English TranslationEnglish Translation
I am hastening to see that noble Sugriva the mighty monkey, as the search for Sita depends on him, O handsome one
ShlokaShloka 8
एवं ब्रुवाणं तं धीरं रामं सौमित्रिरब्रवीत्।।3.75.9।।
गच्छावस्त्वरितं तत्र ममापि त्वरते मनः।
Show English TranslationEnglish Translation
To the words of Rama who was of stable mind, Lakshmana replied : My mind too is hastening me. Let us get there quickly.
ShlokaShloka 9
आश्रमात्तु तत स्तस्मान्निष्क्रम्य स विशाम्पतिः।।3.75.10।।
आजगाम ततः पम्पां लक्ष्मणेन सह प्रभुः।
Show English TranslationEnglish Translation
Then Rama the lord of men along with Lakshmana departed from the hermitage and went to Pampa.
ShlokaShloka 10
स ददर्श ततः पुण्यामुदारजनसेविताम्।।3.75.11।।
नानाद्रुमलताकीर्णां पम्पां पानीयवाहिनीम्।
पद्मैस्सौगन्धिकैस्ताम्रां शुक्लां कुमुदमण्डलैः।।3.75.12।।
नीलां कुवलयोद्घाटैर्बहुवर्णां कुथामिव।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
तदनन्तर प्रजापालक भगवान् श्रीराम लक्ष्मण के साथ उस आश्रम से निकलकर सब ओर फूलों से लदे हुए नाना प्रकार के वृक्षों की शोभा निहारते हुए पम्पासरोवर के तट पर आये
Show English TranslationEnglish Translation
He saw the sacred lake Pampa whose sweet flow of water was used by great seers. It abounded in trees and creepers. Its surface was red with lotuses at one place, white with clusters of lilies at another and with blue lotuses at other places. As such, it looked like a carpet with variegated colours.
ShlokaShloka 11
स तामासाद्य वै रामो दूरादुदकवाहिनीम्।।3.75.13।।
मतङ्गसरसं नाम ह्रदं समवगाहत।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
तदनन्तर प्रजापालक भगवान् श्रीराम लक्ष्मण के साथ उस आश्रम से निकलकर सब ओर फूलों से लदे हुए नाना प्रकार के वृक्षों की शोभा निहारते हुए पम्पासरोवर के तट पर आये
Show English TranslationEnglish Translation
Rama reached the Matanga lake which he could see from a distance and bathed in it.
ShlokaShloka 12
अरविन्दोत्पलवतीं पद्मसौगन्धिकायुताम्।।3.75.14।।
पुष्पिताम्रवणोपेतां बर्हिणोद्घुष्टनादिताम्।
तिलकैर्बीजपूरैश्च धवैश्शुक्लद्रुमैस्तथा।।3.75.15।।
पुष्पितैः करवीरैश्च पुन्नागैश्च सुपुष्पितैः।
मालतीकुन्दगुल्मैश्च भाण्डीरैर्निचुलैस्तथा।।3.75.16।।
अशोकैस्सप्तपर्णैश्च केतकैरतिमुक्तकैः।
अन्यैश्च विविधैर्वृक्षैः प्रमदामिव भूषिताम्।।3.75.17।।
समीक्षमाणौ पुषपाढ्यं सर्वतो विपुलद्रुमम्।
कोयष्टिकैश्चार्जुनकैश्शतपत्रैश्च कीरकैः।।3.75.18।।
एतैश्चान्यैश्च विहगैर्नादितं तु वनं महत्।
ततो जग्मतुरव्यग्रौ राघवौ सुसमाहितौ।।3.75.19।।
तद्वनं चैव सरसः पश्यन्तै शकुनैर्युतम्।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
वह विशाल वन टिट्टिभों, मोरों, कठफोड़वों, तोतों तथा अन्य बहुत-से पक्षियों के कलरवों से गूंज रहा था
Show English TranslationEnglish Translation
Lake Pampa was filled with red lotuses and their fragrance.The bank was lined with blossoming mango trees and trees of several kinds like tilaka trees with fruits full of seeds like citron, dhava trees, white trees in bloom, karavira trees loaded with flowers, punnaga trees, clusters of jasmine and kunda shrubs, fig trees, so also reeds, ashoka trees, atimuktaka creepors and several other trees looking like women adorned all over. Rama and Lakshmana passed by, glancing at them. There were other trees full of flowers, huge trees, koyashtika trees with reed. Different kinds of birds such as peacocks, parrots, dwelling in the forest were screaming aloud. Looking at all these in that forest Rama and Lakshmana passed by undisturbed with a composed mind.
ShlokaShloka 13
स ददर्श ततः पम्पां शीतवारिनिधिं शुभाम्।।3.75.20।।
तिलकाशोकपुन्नागवकुलोद्दालकाशिनीम्।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
श्रीराम के मन में सीताजी से मिलने की तीव्र लालसा जाग उठी थी, इससे संतप्त हो वे नाना प्रकार के वृक्षों और भाँति-भाँति के सरोवरों की शोभा देखते हुए उस उत्तम जलाशय के पास गये
Show English TranslationEnglish Translation
Rama saw lake Pampa with cool waters and the groves on the bank filled with tilaka, ashoka, punnaga, bakula and uddala trees.
ShlokaShloka 14
स रामो विविधान्वृक्षान्सरांसि विविधानि च।।3.75.21।।
पश्यन्कामाभिसन्तप्तो जगाम परमं ह्रदम्।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
पम्पा नाम से प्रसिद्ध वह सरोवर पीने योग्य स्वच्छ जल बहाने वाला था। श्रीराम दूर देश से चलकर उसके तट पर आये। आकर उन्होंने मतंगसरस नामक कुण्ड में स्नान किया
Show English TranslationEnglish Translation
On seeing different kinds of trees and tanks, the lovestriken Rama visited that great lake.
ShlokaShloka 15
पुष्पितोपवनोपेतां सालचम्पकशोभिताम्।।3.75.22।।
षट्पदौघसमाविष्टां श्रीमतीमतुलप्रभाम्।
स्फटिकोपमतोयाढ्यां श्लक्ष्णवालुकसन्तताम्।।3.75.23।।
स तां दृष्ट्वा पुनः पम्पां पद्मसौगन्घिकैर्युताम्।
इत्युवाच तदा वाक्यं लक्ष्मणं सत्यविक्रमः।।3.75.24।।
Show English TranslationEnglish Translation
There were lovely pleasuregardens in full bloom filled with sal and champk trees. Honeybees on flowers looked lovely and bright. The waters were crystalclear and fragrant with lotuses.The soft sands on the banks of Pampa gleamed. Rama saw them again and again and described them to Lakshmana.
ShlokaShloka 16
अस्यास्तीरे तु पूर्वोक्तः पर्वतो धातुमण्डितः।
ऋष्यमूक इति ख्यातः पुण्यः पुष्पितपादपः।।3.75.25।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
उसके तट पर तिलक, अशोक, नागकेसर, वकुल तथा लिसोड़े के वृक्ष उसकी शोभा बढ़ा रहे थे। भाँतिभाँति के रमणीय उपवनों से वह घिरी हुई थी। उसका जल कमलपुष्पों से आच्छादित था और स्फटिक मणि के समान स्वच्छ दिखायी देता था। जल के नीचे स्वच्छ वालु का फैली हुई थी। मत्स्य और कच्छप उसमें भरे हुए थे। तटवर्ती वृक्ष उसकी शोभा बढ़ाते थे। सब ओर लताओं द्वारा आवेष्टित होने के कारण वह सखियों से संयुक्त-सी प्रतीत होती थी। किन्नर, नाग, गन्धर्व, यक्ष और राक्षस उसका सेवन करते थे। भाँति-भाँति के वृक्ष और लताओं से व्याप्त हुई पम्पा शीतल जल की सुन्दर निधि प्रतीत होती थी
Show English TranslationEnglish Translation
The famous mount, sacred Rishyamuka is situated on the bank of Pampa full of blossoming trees.
ShlokaShloka 17
हरेः ऋक्षरजोनाम्नः पुत्रस्तस्य महात्मनः।
अध्यास्ते तं महावीर्यस्सुग्रीव इति विश्रुतः।।3.75.26।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
उसके तट पर तिलक, अशोक, नागकेसर, वकुल तथा लिसोड़े के वृक्ष उसकी शोभा बढ़ा रहे थे। भाँतिभाँति के रमणीय उपवनों से वह घिरी हुई थी। उसका जल कमलपुष्पों से आच्छादित था और स्फटिक मणि के समान स्वच्छ दिखायी देता था। जल के नीचे स्वच्छ वालु का फैली हुई थी। मत्स्य और कच्छप उसमें भरे हुए थे। तटवर्ती वृक्ष उसकी शोभा बढ़ाते थे। सब ओर लताओं द्वारा आवेष्टित होने के कारण वह सखियों से संयुक्त-सी प्रतीत होती थी। किन्नर, नाग, गन्धर्व, यक्ष और राक्षस उसका सेवन करते थे। भाँति-भाँति के वृक्ष और लताओं से व्याप्त हुई पम्पा शीतल जल की सुन्दर निधि प्रतीत होती थी
Show English TranslationEnglish Translation
The mighty son of Riksharaja, the great soul, the Sun whose son was the wellknown Sugriva, resides on this mountain.
ShlokaShloka 18
सुग्रीवमभिगच्छ त्वं वानरेन्द्रं नरर्षभ।
इत्युवाच पुनर्वाक्यं लक्ष्मणं सत्यविक्रमम्।।3.75.27।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
उसके तट पर तिलक, अशोक, नागकेसर, वकुल तथा लिसोड़े के वृक्ष उसकी शोभा बढ़ा रहे थे। भाँतिभाँति के रमणीय उपवनों से वह घिरी हुई थी। उसका जल कमलपुष्पों से आच्छादित था और स्फटिक मणि के समान स्वच्छ दिखायी देता था। जल के नीचे स्वच्छ वालु का फैली हुई थी। मत्स्य और कच्छप उसमें भरे हुए थे। तटवर्ती वृक्ष उसकी शोभा बढ़ाते थे। सब ओर लताओं द्वारा आवेष्टित होने के कारण वह सखियों से संयुक्त-सी प्रतीत होती थी। किन्नर, नाग, गन्धर्व, यक्ष और राक्षस उसका सेवन करते थे। भाँति-भाँति के वृक्ष और लताओं से व्याप्त हुई पम्पा शीतल जल की सुन्दर निधि प्रतीत होती थी
Show English TranslationEnglish Translation
Rama said to Lakshmana, the best of men, who had truth as his strength, Go to Sugriva, lord of the monkeys.
ShlokaShloka 19
राज्यभ्रष्टेन दीनेन तस्यामासक्तचेतसा।
कथं मया विना शक्यं सीतां लक्ष्मण जीवितुम्।।3.75.28।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
उसके तट पर तिलक, अशोक, नागकेसर, वकुल तथा लिसोड़े के वृक्ष उसकी शोभा बढ़ा रहे थे। भाँतिभाँति के रमणीय उपवनों से वह घिरी हुई थी। उसका जल कमलपुष्पों से आच्छादित था और स्फटिक मणि के समान स्वच्छ दिखायी देता था। जल के नीचे स्वच्छ वालु का फैली हुई थी। मत्स्य और कच्छप उसमें भरे हुए थे। तटवर्ती वृक्ष उसकी शोभा बढ़ाते थे। सब ओर लताओं द्वारा आवेष्टित होने के कारण वह सखियों से संयुक्त-सी प्रतीत होती थी। किन्नर, नाग, गन्धर्व, यक्ष और राक्षस उसका सेवन करते थे। भाँति-भाँति के वृक्ष और लताओं से व्याप्त हुई पम्पा शीतल जल की सुन्दर निधि प्रतीत होती थी
Show English TranslationEnglish Translation
O Lakshmana, deprived of the kingdom I have become a destitute. With my heart attached to Sita how can I live without her ?
ShlokaShloka 20
इत्येवमुक्त्वा मदनाभिपीडितः स लक्ष्मणं वाक्यमनन्यचेतसम्।
विवेश पम्पां नलिनीं मनोरमां रघूत्तमश्शोकविषादयन्त्रितः।।3.75.29।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
अरुण कमलों से वह ताम्रवर्ण की, कुमुद-कुसुमों के समूह से शुक्लवर्ण की तथा नील कमलों के समुदाय से नीलवर्ण की दिखायी देने के कारण बहुरंगे कालीन के समान शोभा पाती थी
Show English TranslationEnglish Translation
Having said these words to Lakshmana who was listening to him with undivided attention, Rama, the best of the Raghus, oppressed by love and afflicted by tears of grief entered Pampa, the delightful lotuslake.
ShlokaShloka 21
ततो महद्वर्त्म सुदूरसङ्क्रमं क्रमेण गत्वा प्रविलोकयन्वनम्।
ददर्श पम्पां शुभदर्शकाननामनेकनानाविधपक्षिजालकाम्।।3.75.30।।
हिन्दी अर्थ देखेंहिन्दी अर्थ
उस पुष्करिणी में अरविन्द और उत्पल खिले थे। पद्म और सौगन्धिक जाति के पुष्प शोभा पाते थे। मौर लगी हुई अमराइयों से वह घिरी हुई थी तथा मयूरों के केकानाद वहाँ गूंज रहे थे
Show English TranslationEnglish Translation
Thereafter, going slowly to a distance, Rama and Lakshmana saw Pampa surrounded by beautiful forests full of many varieties of birds. इत्यार्ष श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे पञ्चसप्ततिमस्सर्गः।। Thus ends the seventyfifth sarga of Aranyakanda of the holy Ramayana the first epic composed by sage Valmiki.